Slash má svou krásu, ale ne každý ji vidí...

Kterou povídku máte nejradši?

Ars amatoria (2997 | 5%)
Could You Love Me? (3162 | 5%)
Dark gifts (3131 | 5%)
Duet (2977 | 5%)
Komplikace Blackových (3014 | 5%)
Lektvarová pomoc (2952 | 4%)
My bad daddy (2987 | 5%)
Odezvy (2934 | 4%)
Revenge (2921 | 4%)
Tajemství odhaleno (2983 | 5%)
To Love a Malfoy (2980 | 5%)
Turnaj (2982 | 5%)
Valentýn (2965 | 5%)
Vánoční dárek (2932 | 4%)
Vánoční zprávy (2918 | 4%)
Ahojky, tak mám tu pre vás tú prvú kapitolu, druhá bude možno už zajtra, podľa toho, či vstanem v prijateľnom čase.

Prajem príjemné čítanie :)

Mimochodom, v poviedke sa stretnete aj s odlíšeným písmom, tak len aby ste vedeli, ako bude čo označené: Parselčina (hadí jazyk)"Priama, normálna reč"; Myšlienky

Weronika

Kapitola 1

O desať rokov neskôr

Dumbledore sedel vo svojej pracovni, cmúľal citrónový cukrík a čítal zoznam budúcich prvákov. Starostlivo si prezeral zoznam a všimol si, že na ňom chýba meno Harry Potter. To je naozaj zvláštne. Zrejme nedostal list, alebo si možno myslí, že je to nejaký žart. Albus si obratom nechal zavolať svojho hájnika, Hagrida, aby chlapca vyzdvihol.

Hagrid, priateľský polobor, okamžite vošiel do riaditeľovej pracovne, aby zistil, čo od neho chce. „Hagrid, potrebujem, aby si šiel k Dursleyovcom vyzdvihnúť Harryho. Zdá sa, že nedostal svoj list. Bude tiež potrebovať niekoho, kto odprevadí aj do Šikmej uličky.“

Hagrid vyzeral nadšene, „Samozrejme, riaditeľ. Nevidel som Harryho odkedy bol bábom. Dúfam, že je v poriadku. Stavím sa, že vyzerá presne ako jeho otec.“

Dumbledore dal Hagridovi adresu Dursleyovcov a následne Hagrid odišiel.

Dom číslo 4 vyzeral tak, ako každý iný dom na tejto ulici. Rovnaký štýl, zelený, čerstvo pokosený trávnik, krásne udržiavané záhrady a všade naokolo sa hrali rozosmiate deti. Hagrid zaklopal na dvere správneho domu. Dieťa, no, skôr veľryba, pretože normálne dieťa nemôže byť také obrovské, otvorilo dvere a civelo na veľkého muža.

„Mami, oci, niekto je pri dverách,“ zajačal chlapec a rýchlo, no dobre, nie tak rýchlo, keďže bol veľmi veľký, utiekol späť dívať sa na televízor.

Tlstý muž, zrejme otec tej veľryby a jeho žena, ktorá vyzerala ako kôň, prišli k dverám a pozreli sa na Hagrida so zjavným opovrhnutím v očiach.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtal sa muž.

„Áno, hľadám Harryho, je tu? Bol pozvaný do Rokfortu a musím mu dať jeho list.“

Muž sa zmätene pozrel na svoju ženu, Petuniu, „Čo?“ spýtal sa Vernon.

„Som tu, aby som vzal Harryho do Šikmej uličky, viete, musíme mu zohnať veci do školy,“ žoviálne odvetil Hagrid.

„Vôbec netuším, o čom to hovoríte. Kto je Harry? Počkajte chvíľu... nie je Rokfort tá škola pre netvorov a šialencov, o ktorej mi hovorila moja Petunia?“ Vernonova tvár začínala červenieť a pre potvrdenie sa na ňu muž zadíval. Petunia pomaly prikývla a pozrela sa späť na Hagrida.

„Ako to myslíte, kde je Harry? Viete, váš synovec, Chlapec, ktorý prežil, syn Lily a Jamesa,“ povedal Hagrid a uprene sa na oboch muklov díval.

„Nikdy predtým som svojho synovca nevidela, nie žeby som chcela. Choďte sa opýtať Lily, ak ho chcete vidieť a držte sa ďalej od nášho pekného, normálneho domova,“ zavrčala Petunia.

„Ale Lily zomrela pred desiatimi rokmi, vždy ste mali Harryho vy,“ odpovedal Hagrid zmäteným a už aj vytočeným hlasom.

„Lily je mŕtva? O jedného šialenca menej. Ako som už povedala, nikdy som svojho synovca nevidela. Nie je tu, zbohom,“ zabuchla Petunia dvere rovno Hagridovi pred nosom a zamkla ich. Hagrid zbledol a rýchlo odišiel za riaditeľom Rokfortu.

Alubs sedel vo svojej pracovni a ticho sa prihováral svojmu fénixovi – Félixovi – keď Hagrid vbehol dovnútra.

„Pán riaditeľ, šiel som vyzdvihnúť Harryho, ale on tam nie je. Povedali, že nikdy nebol. Nevedeli ani o tom, že Potterovci sú mŕtvi.,“ v zhone vysvetľoval Hagrid. Každým slovom Dumbledorova tvár viac bledla. Nakoniec prehovoril, „Možno ho niekto vzal, mohol by sa ukázať na hostine. Počkáme a uvidíme.“

Stoly plné študentov sledovali triedenie prvákov. Profesorka McGonagallová práve vyvolala Harryho Pottera. Študenti si okamžite začali šepkať a vstávať zo svojich miest, aby zahliadli Chlapca, ktorý prežil. McGonagallová si odkašľala a znovu zvolala, „Harry Potter.“ Nikto však nezareagoval a McGonagallová uprela pohľad na riaditeľa školy.

Učitelia boli jediní, ktorí počuli Dumbledora tichým hlasom povedať: „Och, pre Merlina, čo som to urobil?“

Pri slizolinskom stole sa uškŕňal jeden blonďavý chlapec, ako tak počúval šepot okolitých študentov o Chlapcovi, ktorý prežil.

***

(Tajná miestnosť, Malfoy Manor)

Jedenásť ročný chlapec vyzeral z okna svojej izby. Jeho smaragdové oči sledovali mesačný svit, zatiaľ čo vonku zúrila búrka. Chlapec bol biely ako sneh, pretože nikdy nebol von. Jeho izba bola obrovská, ladená do zelenej, striebornej a čiernej farby. Na stenách viseli draho vyzerajúce maľby a jeden portrét, ktorý z chlapca nespúšťal zrak. Navzdory svojmu zajatiu bol pomerne šťastný, pretože nepoznal iný spôsob života. Iste, nikdy nebol vonku, ale Merlin vie, čo všetko sa tam, v tom obrovskom svete skrýva. Taktiež ho zamestnávalo veľké množstvo kníh.

Potom tu bol samozrejme pán Malfoy, ktorý mu robil spoločnosť a učil ho. Harry ho považoval za najlepšieho človeka na svete, okrem Pána. Iste, ešte nikdy Pána nevidel, ale pán Malfoy mu o ňom rozprával nádherné príbehy. Má mnohých nasledovníkov, ktorí plnia jeho rozkazy, ako kráľ. Jeho Pán je rešpektovaný a uctievaný. Má za cieľ očistiť celý svet, zbaviť ho špiny a nedôstojnosti, aby z neho spravil lepšie miesto. A Harry sám bude tým, kto mu bude stáť po boku. Pomôže svojmu Pánovi v čase potreby a stresu. Pomôže svojmu Pánovi uvoľniť sa. Bude ho tešiť tak, ako by mal každý domáci miláčik či otrok.

A pán Malfoy mu pomáhal učiť sa, áno, učil ho veľmi dobre. Potreboval zvláštnu... techniku, aby potešil Pána. A samozrejme správny vzhľad. Musel vyzerať nevinne. A s obrovskými smaragdovými očami a strapatými vlasmi Harry vyzeral naozaj veľmi nevinne. Stále bol ešte panic, koniec koncov, bol to jeho Pán, ktorý si ho mal vziať; on robil iné veci. Čo sa týkalo úst, bol už naozaj veľmi zručný, aspoň tak povedal pán Malfoy. Mnohí by pána Malfoya popísali ako zlomyseľného, krutého muža, ktorý by bol schopný za trest mučiť aj svojho syna, hoci Harry tomu neveril. Jedinú jazvu, ktorú mal Harry na tele, bola tá na čele. Nebol si istý, ako sa k nej dostal, ale pán Malfoy povedal, že jeho Pán o nej už vie.

Keď Harryho potrestal, nebol to žiaden hrozný trest, úprimne, do koľkých problémov sa môžete dostať, keď celý život žijete v jednom súbore miestností? Dočerta, Harry sa stretával len s pánom Malfoyom a aj jeho syna videl len raz alebo dva krát. Harryho trest bol zvyčajne len výprask a obed bez dezertu. Niežeby výprask nebolel, hlavne keď pán Malfoy použil palicu, ale zvyčajne bol každý trest zaslúžený.

No keď bol Harry dobrý, často krát dostal odmenu. Jeho najobľúbenejšou odmenou bol jeho domáci miláčik, had Apollo, ktorého pomenoval po gréckom bohovi Slnka. Pán Malfoy bol naozaj rád, keď zistil, že Harry dokáže hovoriť s hadmi.

Pán Malfoy práve prešiel dverami do Harryho skrytej izby.

„Harry, je čas na prax,“ povedal a posadil sa na posteľ.

„Áno, pán Malfoy.“ Harry rýchlo podišiel k pánovi Malfoyovi a kľakol si. Rozopol a rozzipsoval Luciusovi nohavice, potom z nich vytiahol jeho penis a nasal do úst jeho hlavičku.

„Áno,“ slastne zasyčal Lucius Malfoy. „Pán bude mať radosť.“

20.06.12 23:29
Sirina
V nebi je sice pěkné podnebí, ale v pekle lepší společnost. Proto slashi a jiným zvrhlostem zdar!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one