Slash má svou krásu, ale ne každý ji vidí...

Kterou povídku máte nejradši?

Ars amatoria (2997 | 5%)
Could You Love Me? (3162 | 5%)
Dark gifts (3131 | 5%)
Duet (2977 | 5%)
Komplikace Blackových (3014 | 5%)
Lektvarová pomoc (2952 | 4%)
My bad daddy (2987 | 5%)
Odezvy (2934 | 4%)
Revenge (2921 | 4%)
Tajemství odhaleno (2983 | 5%)
To Love a Malfoy (2980 | 5%)
Turnaj (2982 | 5%)
Valentýn (2965 | 5%)
Vánoční dárek (2932 | 4%)
Vánoční zprávy (2918 | 4%)
Prinášam vám ďalšiu kapitolu k poviedke Dark Gifts. Je mi ľúto, že to tak trvalo, ale mám veľa vybavovačiek ohľadne zápisu do školy. Kapitoly budú pribúdať minimálne v intervale jedna za týždeň, záleží to od mojej brigády a iných povinností. Budem sa však snažiť prekladať počas každej voľnej chvíle.

Ešte mi nedá nevyjadriť sa k nedávnemu komentáru, ktorý mi napísala istá čitateľka. Ak má ešte niekto iný problém so slovenčinou, je to jeho vec. Ja sa babrem s tým prekladom a niekto si len tak dovolí napísať, že slovenčinou sa poviedka, citujem "zprasila"? Čo to má znamenať? Nebudem vulgárna ani nič, len to proste zamrzí... takže ak sa vám slovenčina nepáči, buď moje preklady nečítajte, alebo si to prekladajte sami. Ďakujem :)

Prajem príjemné čítanie, Weronika :)

Kapitola 2


No tak... rýchlejšie... už len kúsok. Cedric bežal cez bludisko, tlačiac sám seba k vyššej rýchlosti. Potreboval vyhrať ten pohár. Večná sláva, 1000 galeónov a krásne dievča menom Cho po boku... život by bol dokonalý... len keby sa mu podarilo získať pohár skôr než ostatným.

***

Albus Dumbledore sedel na tribúne a čakal, kým sa ukáže víťaz Trojčarodejníckeho turnaja. Práve spomínal na posledných niekoľko rokov, ktoré ubehli. Už to bolo trinásť rokov, čo nikto nevidel Harryho Pottera, Chlapca, ktorý prežil. V momente, keď sa Harry neukázal v Rokforte, rozpútalo sa peklo. Reportéri zaplavili školu a na ministerstve vypukol rozruch. Cornelius Fudge, súčasný minister mágie vbehol do školy s istotou, že riaditeľ chlapca len niekde skryl.

Albus okamžite vyslal Fénixov rád, aby našli chlapca, ich vyvoleného. Po dvoch rokoch sa Rád vrátil s prázdnymi rukami a chlapca oficiálne vyhlásili za mŕtveho. Čarodejnícky svet trúchlil nad stratou svojho záchrancu, no nakoniec sa cez to preniesol, zatiaľ čo sa v Rokforte diali... vzrušujúcejšie veci.

Bol by to Harryho prvý ročník, kedy bol jeden z učiteľov, profesor Quirrell posadnutý Voldemortom a o život prišiel jeden študent. Albus sa raz večer vrátil do školy neskoro a našiel hysterickú Hermionu Grangerovú, plačúcu nad ďalším prvákom – Ronaldom Weasleym – alebo aspoň teda nad tým, čo z neho ostalo. Dvaja študenti sledovali profesora Obrany proti čiernej mágii na chodbu v treťom poschodí a mladý Weasleyho chlapec bol roztrhaný Hagridovým miláčikom – Chlpáčikom. Slečnu Grangerovú nechal v rukách madam Pomfreyovej a rýchlo odišiel skontrolovať Kameň. To čo našiel nebolo nič, čo by neočakával. Quirrel vyzeral, že má strašné bolesti a Zrkadlo z Erisedu ležalo rozbité na podlahe. Riaditeľ sa zahľadel na úbohého Quirinusa a videl, ako sa rýchlo rozpadá na prach, zatiaľ čo Voldemortova duša opustila Rokfort. Voldemort, ktorý vedel, že Quirinus bude neschopný získať kameň, rýchlo opustil jeho slabé telo, aby si našiel nejakého lepšieho hostiteľa. Rozlúčková slávnosť bola venovaná smútením za úbohým Ronaldom Weasleym.

Ministerstvu sa nepáčilo, že študent prišiel o život, ale nijako do jeho vedenia nezasahovalo... teda, nie dovtedy, kým nezomrel ďalší študent. V skutočnosti ďalší Weasley. Bol by to Harryho druh ročník v Rokforte, kedy zomrelo Weasleyho dievča. Ginevra bola strašne nevyrovnaná kvôli smrti svojho o niečo staršieho brata, Ronalda, a začala si svoje myšlienky zapisovať do denníka. Nikto nevedel, že ten denník kedysi patril Tomovi Marvolosovi Riddlovi, alebo inak známemu ako Lordovi Voldemortovi. Študenti kameneli na každom rohu, až kým slečna Grangerová nezistila, aké zviera to spôsobovalo a kde sa nachádzal vstup do Komnaty, čo útoky zastavilo. Hermiona plakala na záchodoch na druhom poschodí, keď videla, ako sa Tajomná komnata otvorila a vyšiel z nej obrovský bazilisk. Ona samozrejme bežala všetko povedať riaditeľovi. Následne do školy prišla skupina Aurorov, ktorí baziliska porazili, ale keď zišli dolu do Komnaty spolu s riaditeľom, našli tam šestnásťročného Toma Marvolosa Riddla stojaceho nad bledou postavou Ginny Weasleyovej. V čase, keď sa im podarilo zničiť denník, bolo už neskoro mladú Weasleyovú zachrániť... ale vďaka Merlinovi, aspoň Riddle nebol plne pri živote. Ministerstvo zúrilo nad dvoma úmrtiami počas dvoch rokov a na niekoľko mesiacov školu zatvorilo.

Našťastie bol už v tej dobe čas prázdnin a škola bola zatvorená len do októbra. Harry Potter bol vyhlásený za mŕtveho a Sirius Black utiekol z väzenia. Veci nevyzerali dobre. Do školy boli okamžite poslaní Dementori, s nádejou, že Black sa tak nedostane dovnútra a neublíži žiadnemu študentovi. Práve v tomto roku začal na škole učiť Remus Lupin. Black stavil na dôveru a vyhľadal Lupina. Povedal mu o tom, čo sa stalo a tú osudnú  halloweensku noc v Godrickovej úžľabine a hneď potom šiel Remus za Albusom dúfajúc, že nájdu tú malú krysu menom Pettigrew. Albus si vtedy spomenul na Weasleyovského domáceho potkana a šiel ho do Brlohu pohľadať. Peter Pettigrew bol chytený a odovzdaný ministerstvu, zatiaľ čo Sirius bol zbavený všetkých obvinení. Žiaľ, Pettigrewovi sa podarilo utiecť z väzenia a hneď sa vydal hľadať svojho Pána. Sirius samozrejme okamžite požiadal o Harryho zverenie do starostlivosti, lenže chvíľu na to už od hrôzy nariekal, že jeho krstný syn bol vyhlásený za mŕtveho. Chudák sa na nejaký čas zamkol vo svojom rodinnom dome a navštíviť ho dovolil len svojmu bývalému milencovi, Remusovi Lupinovi.

Po katastrofe na svetovom pohári v metlobale chcelo ministerstvo zodvihnúť ľuďom náladu a tak sa rozhodlo usporiadať Trojčarodejnícky turnaj. Keďže bol turnaj nebezpečný, ako bezpečnostné opatrenie bola zavedená veková hranica. Troma vybranými šampiónmi sa stali Cedric Diggory, Fleur Delacourová a Viktor Krum, ktorí reprezentovali svoje školy. Všetci traja bojovali s drakmi, prežili podvodné nebezpečenstvo a teraz prekonávali bludisko, ktoré ukrývalo mnoho príšer. Fleur už vypadla, takže ostali dvaja šampióni. Môžeme len dúfať, že víťaz bude z Rokfortu.

***

Boli to iskry? Kto je preč? Pomyslel si Cedric kým utekal preč od poslednej prekážky. Musím sa ponáhľať. Večná sláva, už idem. Cedrik sa rozbehol, keď uvidel pohár. Obzrel sa cez plece a neďaleko za sebou zaregistroval Viktora Kruma. Nemyslím si, ten pohár je môj, pomyslel si Cedric keď skočil na pohár okamih pred tým, než k nemu dobehol Krum. Okamžite pocítil, akoby ho pod pupkom niečo zaháklo a prenieslo preč. Cedric sa okolo seba poobzeral očakávajúc ovácie, lenže namiesto toho sa ocitol na cintoríne. „Hmm, to musí byť ďalšia skúška,“ zamrmlal. Postavil sa a a rozhliadol sa okolo hľadajúc nejakú indíciu, ktorá by naznačila, čo má robiť ďalej. Všimol si nízku tučnú postavu, ktorá spod stromov vynášala kotlík. Začul tichý rozhovor a syčanie.

„Priviaž chlapca k náhrobku... vieššš ku ktorému. A ponáhľaj sssa, nemám na to celú noc, Červochvossst,“ zasyčal chladný hlas.

„Á-áno, môj Pane, samozrejme,“ odpovedal ten muž menom Červochvost keď vytiahol prútik a omráčil Diggoryho. Potom ho priviazal k náhrobku a kúzlom prebral. Cedric videl, ako Červochvost hodil do obrovského vriaceho kotlíka nejaké odporné stvorenie. Videl, ako tam dal kosť jeho otca. A trhlo ním, keď videl, ako si Červochvost odťal ruku. Nakoniec hlasno kričal, keď mu bola odobraná jeho vlastná krv a pridaná do elixíru. (A skôr než niekto niečo povie, áno, fungovalo by to, keďže Cedric je dieťaťom svetlých čarodejníkov, čo z neho robí nepriateľa). Cedric sledoval ako z kotlíka začal stúpať dym a elixír bublať. Pomaly z neho začala vystupovať postava.

Keď opadol dym, odporná postava sa prebrala. Muž, nie, dalo by sa povedať, že tá vec bola vysoká... asi 6,7 stopy a bola tiež veľmi chudá. Taká chudá, že sa jej dali spočítať všetky rebrá. Muž mal dlhé prsty s nezdravo žltými špicatými nechtami, ktoré vyzerali skôr ako pazúry. Koža bola smrteľne bledá s modrými žilami, ktoré boli viditeľné na krku, rukách a nohách. Nemal žiadne vlasy, dokonca ani obočie. Jeho nos bol ako prepadnutý dovnútra s nozdrami podobnými hadovi. Najviac zastrašujúce však boli jeho oči. Dúhovky mal červené, presnejšie krvavo červené, a zrenice mali tvar očí hada. Červochvost k postave muža rýchlo podišiel a podal svojmu pánovi dlhý čierny hodvábny habit.

„Červochvossst... daj mi sssvoju ruku.“ Červochvost k nemu rýchlo natiahol kýpeť s chýbajúcou časťou ruky. „Nie, ty hlupák, tvoju druhú ruku,“ zasyčal Voldemort. Voldemort aktivoval Temné znamenie, aby zvolal svojich nasledovníkov. Cedric, stále priviazaný k náhrobku sledoval, ako sa na cintorín začali primiestňovať Smrťožrúti. Pukajúci zvuk premiestňovania sa zastavil po desiatich minútach, kedy sa Voldemort prihovoril svojim stúpencom.

„Moji nasssledovníci. Sssom taký rád, že sssom späť. Avšššak musssím priznať, že sssom veľmi sssklamaný. Prečo ste ma neprišššli hľadať, Avery, Nott, Dolohov?“ zasyčal Voldemort keď Smrťožrútom snímal masky. „Jediný, kto sssa po mňa vrátil bol ufňukaný Červochvossst.“ Po týchto slovách odmenil Voldemort Červochvosta novou, striebornou rukou. Obrátil sa a pohľad uprel na náhrobný kameň, kde stál priviazaný Cedric. „Možno potrebujem nových ssstúpencov.“ Pristúpil k miestu, kde stál Cedric a kostnatou rukou mu jemne pohladil líce. „Možno môžem nájsssť viac nasssledovníkov, ktorí ma potešššia. Čo na to hovoríššš, Digory? Pridáš sssa ku mne?“ Cedric zhrozene vzhliadol a potom pľuvol Voldemortovi priamo do tváre.

Voldemort ľahostajne ani nemihol okom. „Veľmi dobre, vybral sssi sssi, Diggory. Žiaľ, zlý výber. Avada Kedavra!“ Cedricovo telo kleslo na náhrobok a už nikdy viac sa nepohlo. Voldemort sa obrátil späť k Smrťožrútom, „Luciusss, aká je tvoja výhovorka? Prečo sssi neprišššiel po sssvojho Pána?“

„Môj Pane, odpustite mi, ale nevedel som, kde vás mám hľadať,“ opatrne začal Lucius.

„To ťa neossspravedlňuje! Crucio!“ vykríkol Voldemort. „Ssskús to znovu, Malfoy.“

Lucius sa pozviechal zo zeme a keď kliatba doznela, kľakol si na kolená, „Môj Pane, odpustite mi moju drzosť, ale pripravoval som pre vás dar,“ unáhlene vysvetľoval Lucius.

„Dar! Dar! Povedz mi, Luciusss, aký druh daru si vyžaduje prípravu, ktorá trvá trinásssť rokov?“ nepríjemne vyštekol Voldemort, ktorý nevedel, že dar potreboval veľa času na to, aby sa stal tým, čím je dnes.

„Ten, s ktorým dúfam že budete spokojný. Ak máte záujem, môžem poň ísť a do hodiny byť späť,“ dychtivo prehovoril Lucius.

„Prečo nie? Musssím priznať, že moja zvedavosssť je na vrchole,“ povedal Voldemort, keď sa Lucius postavil. „A Luciusss,“ prakticky zapriadol Voldemort, „Radšššej mi neklam, inak nebudem váhať a zabijem ťa.“

Lucius sa rýchlo odmiestnil.

***

(Tajná miestnosť, Malfoy Manor)

Harry vzhliadol, keď vošiel pán Malfoy. „Priprav sa, Harry, je čas.“

Chlapcovi sa na tvári roztiahol široký úsmev a hneď sa hnal do kúpeľne upraviť sa. Rýchlo si umyl tvár a telo a pripravil sa na odchod. Apolla si omotal okolo krku a cez nahé telo si prehodil luxusný čierny plášť. Nakoniec si Harry dokonale začesal svoje dlhé vlasy a nasadil si kapucňu.

„Som pripravený, pán Malfoy.“

„Harrym pamätaj si, nerozhnevaj ho a ani nijako inak neprotireč. Vždy rozprávaj pokojným tónom, kým ti nedovolí prehovoriť otvorene. Vždy odpovedz na Pánove otázky. Neodvrávaj mu. Buď k nemu zdvorilý. Ak ti prikáže niečo spraviť, urobíš to dokonale a urobíš to rýchlo. Rozumel si?“

Harry krátko prikývol a odvetil, „Áno, pane.“

„Dobre, ideme.“

***

(Späť na cintoríne)

Lucius sa s Harrym vrátil doprostred kruhu. Okamžite vypukol šepot, keďže sa Lucius vrátil s niekým ďalším.

„Luciusss, čo to má znamenať? Myssslel sssom sssi, že sssi povedal, že mi prinesssieššš dar a namiesssto toho si odhalil našššu polohu! Mal by sssom ťa zabiť!“ jedovato odsekol Voldemort. Zodvihol prútik, keď Lucius prehovoril.


„M-môj Pane, toto je váš dar,“ povedal Lucius rýchlo, pričom z chlapca stiahol plášť. Všetci zalapali po dychu pri pohľade, ktorý sa im naskytol a Voldemort šokovane znížil prútik. Pred nimi stál najkrajší chlapec akého kedy videli, nehovoriac o tom, že bol nahý. Jeho pleť vyzerala, akoby sa jej slnko nikdy ani nedotklo. Mal dlhé havranie vlasy, ktoré mu siahali až po pás. Bol vysoký asi len 5,5 stopy a veľmi štíhly. Okolo krku mal omotaného smaragdovozeleného veľhada, ktorého farba sa presne zhodovala s farbou jeho veľkých smaragdových očí orámovaných hustými čiernymi riasami. Jeho plné pery mali krvavočervenú farbu a čelom sa mu tiahla jazva v tvare blesku.

„Harry Potter.“

28.06.12 01:35
Sirina
V nebi je sice pěkné podnebí, ale v pekle lepší společnost. Proto slashi a jiným zvrhlostem zdar!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one