Slash má svou krásu, ale ne každý ji vidí...

Kterou povídku máte nejradši?

Ars amatoria (2997 | 5%)
Could You Love Me? (3162 | 5%)
Dark gifts (3131 | 5%)
Duet (2977 | 5%)
Komplikace Blackových (3014 | 5%)
Lektvarová pomoc (2952 | 4%)
My bad daddy (2987 | 5%)
Odezvy (2934 | 4%)
Revenge (2921 | 4%)
Tajemství odhaleno (2983 | 5%)
To Love a Malfoy (2980 | 5%)
Turnaj (2982 | 5%)
Valentýn (2965 | 5%)
Vánoční dárek (2932 | 4%)
Vánoční zprávy (2918 | 4%)
Nech sa páči, dnes mám pre vás tretiu kapitolu k tejto poviedke. Dúfam, že vás ňou poteším, hoci je dosť krátka. Ešte raz sa ospravedlňujem za odmlku, ale sú prázdniny a doma som len veľmi zriedka. Snažím sa prekladať vždy, keď mám voľno, ale rýchlejšie to nejde. Od nedele však budem pár dní doma tak sa mi snáď podarí aktualizovať častejšie.

Túto kapitolu by som rada venovala všetkým, ktorí boli takí milí a pri minulej kapitole mi nechali komentár. Takže menovite - Em, Lucka, Jája, Saskya, Anneanne, Nade, EnniAn a Aurora. Veľmi ste ma potešili, najmä svojimi slovami o tom, že slovenčina vám nevadí.

Prajem príjemné čítanie, Weronika :)
 

Kapitola 3

„Harry Potter,“ prehovoril Voldemort pri pohľade na chlapcovu jazvu. 

„Luciusss, čo to má znamenať? Myssslel sssom sssi, že Harry Potter je mŕtvy,“ povedal a nespúšťal z krásneho chlapca pred sebou zrak.

„Môj pane, odhodili ho do domu jeho muklovských príbuzných. Dumbledore ani nezaklopal na dvere, len ho nechal na ich prahu ako nejaký odpad. Chlapec by tam bol celú noc. Rozhodol som sa toho chlapca vziať preč a vychovať z neho... vychovať ho pre vás,“ vyhlásil Lucius samoľúbo keď sledoval, ako pohľad jeho pána kĺže hore-dolu po chlapcovi.

„Vychovať ho pre mňa hovoríš. Povedz mi, Luciusss, čo sssi ho naučil?“ Voldemort prakticky priadol.

„Môj Pane, rozhodol som sa naučiť Harryho všetky základy pre pohlavný styk,“ začal Lucius, keď však naňho Voldemort ostro zagánil. „Ale stále je panic, mal som pocit, že by ste chceli aby bol čistý.“

Lucius si úľavne povzdychol keď Voldemort prikývol a obrátil svoj pohľad späť na chlapca. „Naučil som ho poskytovať orálne potešenie - v čom je veľmi dobrý, dodávam - a tiež vie používať ruky. Dal som mu aj veľa kníh na čítanie, aby vedel, čo sa od neho očakáva v spálni.“

„To je všetko?“ spýtal sa Voldemort, keď konečne odtrhol oči z úchvatného pohľadu pred sebou.

„Vlastne nie. Okrem toho má Harry fotografickú pamäť a ľahko si zapamätá všetko, čo sa naučil. Poskytol som mu stovky kníh o čiernej mágii, obrane, transfigurácii, elixíroch, dejinách, herbológii, starovekých runách, aritmancii, druhoch magických stvorení a starovekých rituáloch. Spýtajte sa ho na ktorúkoľvek konkrétnu stranu akejkoľvek knihy, ktorú prečítal a on si dokáže spomenúť na všetko, čo tam bolo napísané od slova do slova. Prútik som mu nedal, aby ho nenapadlo nič bláznivé, hoci si myslím, že má veľký potenciál na bezprútikovú mágiu vzhľadom na to, koľko náhodnej mágie mal v minulosti,“ nervózne poznamenal Lucius. Pozrel sa na svojho pána a videl, ako užasnuto žmurkal.

„Ešte niečo?“ spýtal sa Voldemort mysliac si, že nie je možné, aby v tom chlapcovi bolo ešte niečo. Avšak sa mýlil.

„No, ešte jedna vec. Chlapec je...“ začal Lucius, ale prerušilo ho zasyčanie.

„Čo sssa deje? Kde to sssom?“ spýtal sa Harryho miláčik Apollo po tom, čo sa prebudil.

„Sssme na nejakom cintoríne sss Pánom,“ ticho zasyčal Harry. Keď začul približujúce sa kroky, vzhliadol. Stál pred ním jeho pán. Keď ho prvý krát uvidel, jeho prvá myšlienka bola Vôbec nevyzerá ako pán Malfoy. Jeho pán nebol ani trochu krásny a vyzeral skôr desivo. Takmer sa zdalo, akoby z neho vyžarovala temnota; temnota, ktorá dokáže čokoľvek, no bolo v tom ešte niečo viac. V tej temnote bol ohromujúci pocit moci. Tam, kde temnota ľudí desí, moc vyzerá, že z vás chce všetko vyčerpať, až kým vás úplne nepohltí. Nebolo také ťažké predstaviť si, prečo mu slúžilo toľko ľudí, bez ohľadu na jeho strašidelný zjav. Moc jeho pána sa dala len ťažko ignorovať a Harry to urobiť ani nechcel. Jeho pán možno nebol krásny, ale Harry ho rozhodne chcel.

„Ty sssi parssselan?“ prekvapene zasyčal Voldemort.

„Áno, Pane,“ nevinným sykotom odpovedal Harry.

„A kto je tento tvoj priateľ?“ spýtal sa Voldemort pri pohľade na Apolla.

„To je Apollo, sssmaragdový veľhad kráľovssský,“ šťastne odvetil Harry keď pohladil Apolla po hlavičke. Voldemort sa zahľadel na hladkajúcu ruku a predstavil si iného ‚hada‘, ktorého hladí.

„Sssi plný prekvapení, však? Povedz mi, Luciusss, je ešte niečo, čo by sssom mal očakávať?“ sarkasticky sa spýtal.

„Nie, môj Pane, to je všetko,“ odpovedal Lucius a spolu s ostatnými Smrťožrútmi ustúpil.

„V poriadku, ssslužobníci moji, je časss ísssť. Ale najprv násss nechajte possslať sssprávu tomu sssenilnému ssstarcovi, Dumbledorovi. Goyle, rozviaž Diggoryho telo a prinesss ho sssem ku mne,“ odsekol Voldemort. Goyle senior rýchlo urobil tak, ako mu bolo prikázané a priniesol telo pohľadného Bifľomorčana k svojmu pánovi. Voldemort  namieril na Cedricovo telo prútik a ticho zamrmlal nejakú inkantáciu. Potom vzal pohár, ktorým poslal telo späť do Rokfortu 

„Dobre, muži, ssste prepussstení,“ mávol rukou Voldemort. Keď sa všetci odmiestnili, presunul svoj pohľad späť na Harryho a Luciusa. „Luciusss, budeš odmenený. Premysssli sssi, čo chceš a ja ti možno sssplním tvoje prianie. A pred tým než odídeš, zisssti, prečo sssa neukázal Ssseverusss. Povieš mi to na ďalšom ssstretnutí. Sssi prepussstený,“ povedal Voldemort. Zadíval sa do Harryho úžasných zelených očí, schmatol chlapcovu nahú postavu pred sebou a vtiahol ho do spaľujúceho bozku. Rozoklaný hadí jazyk vsunul Harrymu do úst a premiestnil ich preč.

***

(Rokfort)

Zástupy ľudí sa obzerali okolo a premýšľali, prečo to Cedricovi trvá tak dlho. Viktor Krum vyšiel z bludiska s prázdnymi rukami už pred viac ako dvoma hodinami.

Zrazu sa však pred nimi objavil niekto, kto držal v ruke pohár. Všetci začali radostne kričať, smiať sa a spievať. Rokfort vyhral Trojčarodejnícky turnaj. Spočiatku si nikto nevšimol, že Cedric sa ešte vôbec nepohol, ani raz... aspoň nie, kým nezačuli prenikavý výkrik Cho Changovej.

Hudba prestala hrať a Amos Diggory začal kričať, „To je môj syn.“ Ticho naplnilo štadión, keď Cornelius Fudge a Albus Dumbledore vykročili k Cedricovej neživej postave. Úbohý Amos hystericky plakal, zatiaľ čo objímal synovo telo. Potom si všimol, že spod košele mu vyteká krv. Položil svojho syna na zem a košeľu rozopol. Všetci tí, ktorí stáli dosť blízko, pri tom pohľade zalapali po dychu. Cedricovu hruď krížom zdobili dlhé škrabance, ktoré tvorili slová:

‘Dumbledore, 

Hra, ktorú sme rozohrali takmer pred dvoma desiatkami rokov, pokračuje. Teraz mám však v rukách jeden veľmi dôležitý kúsok. Uvidíme, kto vyhrá toto kolo.

S pozdravom,

Lord Voldemort.‘


Albus šokovane civel na slová a pomaly cúval.

„Takže to začalo.“

14.07.12 11:18
Sirina
V nebi je sice pěkné podnebí, ale v pekle lepší společnost. Proto slashi a jiným zvrhlostem zdar!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one